Kúzelný kút s dušou

Orava a Živecké Beskydy sú iste jedna z najzaujímavejších, i keď pomerne málo obľúbených turistických destinácií. Okúzli nielen množstvom pamiatok, ale tiež dych vyrážajúcou krajinou, výnimočnou flórou a faunou a početnými pastvinami, na ktorých sa stále tradične pasú ovce. Turistov sem priťahuje unikátna kultúra oravských a živeckých horalov prejavujúca sa v odevoch, zvykoch alebo tradičnej architektúre. V zime je región skvelou základňou pre ľudí milujúcich zábavu na zasnežených svahoch. Navyše sú dostupné tiež malebné trasy, na ktorých sa možno pohybovať po snežniciach a pri skitúrach. Nadšenci do cyklovýletov a aktívneho odpočinku si v Živeckých Beskydách budú pripadať ako ryba vo vode! Ľudia oceňujúci pokoj a ticho, ktorí snívajú o oddychu ďalej od zhonu veľkomesta, tiež nájdu miesta so zvláštnou atmosférou, kde budú mať príležitosť ochutnať domáce syry a maslo a napiť sa skutočného mlieka. 

Každý skutočný milovník hôr by sa mal vydať na pešiu túru do Babiohorského národného parku, zdolať „Kráľovnú Beskýd“ – Babiu horu, prejsť sa v pásme Police alebo Jałowieckým pásmom. Tu sa nemožno nudiť, zaručujeme, že si tu každý príde na svoje!

Okúzľujúci lesk beskydskej prírody

Živecké Beskydy skrývajú mnoho prekvapení pre milovníkov prírody, ktorí v nich nájdu vzácne sa vyskytujúce rastliny a druhy divokých zvierat. Povinným bodom je Babiohorský národný park. O unikátnosti tohto miesta svedčí skutočnosť, že sa na celé územie parku vzťahuje program Natura 2000. Nachádza sa tiež na zozname biosférických rezervácií UNESCO. Toto miesto je bohaté na husté, krásne lesy – v stupni horského lesa nižších polôh bukovo-smrekovo-jedľové, v stupni horského lesa vyšších polôh sa tiahnu fantastické smrekové lesy hojne obývané zverou. 

Symbolom BNP je lazerník archangelikový – rastlina s bielym kvetom charakteristická len pre toto územie. Najpôsobivejšie sústredenie lazerníka archangelikového nájdeme pod Sokolicou v údolí Markowého potoka. 

Nad okolím sa týči Babia hora, nazývaná tiež Diablak, ktorej výška dosahuje 1725 m n. m. Ide o najvyšší vrchol ako Živeckých, tak celých Západných Beskýd. Tamojšie lesy sú domovom mnohých zástupcov cicavcov, plazov, vtákov, obojživelníkov a dokonca rýb. V Babiohorskom národnom parku a jeho ochrannom pásme môžeme stretnúť vlky, rysy, jelene, medvede, krásne hlucháne alebo výry. 

V oblasti Oravskej kotliny sa vyskytujú v európskom meradle unikátne vrchoviská, ktorým sa vraví puścizny, a ktoré tvoria úkryt pre vtákov.

Pri plánovaní výletu po okolí by sme nemali vynechať návštevu Sidziny-Bystrej a v nej okázalej prírodnej pamiatky – dubov: Adama, Ewu, Abrahama a Syriusza, ktoré podľa legendy Sidzinanom daroval samotný kráľ Ján Kazimír. 

Symboly minulosti

Zawoja nie je len uzol turistických chodníkov, ale tiež fantastické rekreačné miesto. V najdlhšej poľskej dedine si zvláštnu pozornosť zaslúži drevený farský kostol sv. Klementa, ktorého história siaha do polovice 18. stor. Neďaleko kostola stojí Babiohorský dvorec, v ktorom na začiatku 20. stor. pôsobila turistická stanica Tatranského spolku. Rozhodne tiež musíme navštíviť osadu Czatoża, kde sa nachádzajú historické Tri pivničky, kedysi zastávajúce rolu skladov na ukladanie potravín. Ďalšie turisticky atraktívne miesto predstavuje loretánska zvonica. Podľa horalských povestí mal zvuk zvonu chrániť obyvateľov Zawoja pred búrkou a varovať pred požiarmi. 

Keď sme v Zawoji, mali by sme sa vypraviť tiež na Barankowú lúku nachádzajúcu sa na Valašskom chodníku. Od mája do septembra tu stretneme bačov, ktorí nás nielen pohostia skutočným oštiepkom, ale tiež radi porozprávajú o valašských pastierskych tradíciách, ktoré sa v tomto regióne skvele zachovali.

Pri plánovaní výletu je dobré navštíviť i iné obce, v ktorých sa skrývajú skutočné perly Chodníka drevenej architektúry, napr. kostol sv. Petra a Pavla v Lachowiciach z roku 1789 alebo kostol sv. Jána Krstiteľa v Orawke z roku 1651. V sidzinskom kostole sv. Mikuláša môžeme obdivovať zázračný obraz Panny Márie Sidzinskej, a pod vrcholom Okrąglice (1239 m n. m.) – krásnu kaplnku Panny Márie Opatrovníčky turistov. Skvelým miestom pre odpočinok po peších túrach je dvorský park z 19. storočia ležiaci v samotnom srdci Bystrej pri kúzelnom potoku Bystrzanka.

Muzeálna stránka spomienok – čo rozhodne vidieť?

Pre Oravu a Živecké Beskydy typická architektúra priťahuje turistov z celého Poľska i väčšej diaľky! Možno ich obdivovať v skanzenoch v Zubrzyci Górnej, Zawoji Markowej a Sidzine, ale tiež pri prechádzkach okolitými dedinami – mnoho rodín stále žije v krásnych, starých, drevených chalupách. 

Zvláštnu pozornosť si zaslúži múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej. Počiatky inštitúcie siahajú do 30. rokov 20. stor., kedy potomkovia oravského rodu Moniakov odovzdali štátnej pokladni časť svojej rodnej zeme. Vďaka tomu dnes môžeme obdivovať napr. dôstojný Dvorec Moniakov a typické oravské chalupy s podkrovnými komorami. Úžasné výstavy nás čakajú tiež v Múzeu ľudovej kultúry v Sidzine, kde sa pravidelne konajú workshopy tradičného remesla. V skanzene sa nachádzajú expozície ukazujúce život v období od 18. do 20. stor. 
Vrele odporúčame využiť bohatú ponuku skanzenov, pretože ide o magické miesta – vďaka nim sa ľahšie dostanete do minulosti, a inscenácie, workshopy a predstavenia zariaďujú, že tieto miesta zase kypia životom. Budeme v nich počuť tradičnú hudbu a spev, uvidíme prácu remeselníkov a sedliakov, a to všetko spájajú do jedného celku regionálne pochúťky, ktoré môžeme vyskúšať. 

Hojdacie koníky, farebné vtáčiky na tyčke (tzv. klepoky) alebo dreváky s pohyblivými zvieratkami – tieto a množstvo iných drevených hračiek si môžeme prezrieť v Beskydskom centre drevených hračiek v Stryszawe, kde sa každý môže na chvíľu cítiť byť znovu dieťaťom.

Aktívny odpočinok uprostred hôr – inšpirujte sa!

Hlavné lyžiarske stredisko v regióne je Zawoja, ale najväčšej obľube sa teší stredisko Mosorny Groń. Práve tu môžu nadšenci do zimných športov vybrúsiť svoje schopnosti v lyžiarskej škole, a lyžiarski a snoubordoví veteráni vystrájať až do neskorých večerných hodín na zasnežovaných zjazdovkách. Je potrebné dodať, že stanica je držiteľom licencie FIS umožňujúcej konanie národných a medzinárodných lyžiarskych pretekov a samotné stredisko vyzýva na organizovanie vlastných športových akcií. 

Mosorny Groń je v prevádzke v každom ročnom období. My predovšetkým odporúčame babie leto, ktoré sa vyznačuje zníženým turistickým ruchom a pohľad na hory meniace sa v rôznych farbách berie dych. Obdivovanie tejto fantastickej krajiny iste uľahčí využitie lanovky „Baca“ alebo sústavy lanoviek „Wojtek“. 

V zime zvlášť odporúčame túry po turistických chodníkoch na snežniciach a skitúrové výlety. Živecké Beskydy vytvárajú fantastické podmienky pre aktivity tohto typu: krásnu krajinu, panenskú prírodu ďaleko od prepchaných zjazdoviek a mestského zhonu. 

Fanúšikovia adrenalínových športov môžu využiť downhillovú ponuku na Mosornom Groni. Živecké Beskydy sú úžasné miesto na behanie – zvlášť na jar a na jeseň, kedy sú chodníky menej preplnené turistami, čo poskytuje vhodné podmienky na venovanie sa tejto športovej disciplíne. Za zmienku stojí, že sa pod Babou horou koná pravidelná akcia pre horských bežcov – „Festival horských bežcov“.

Kúzlo rôznorodých turistických chodníkov 

Živecké Beskydy a Orava sú úžasné miesto pre venovanie sa turistike – pešej, lyžiarskej a cyklistickej. Aj napriek rastúcej obľube región miestami stále pôsobí, akoby sa ho nedotkla ľudská ruka. Okúzlia nás úžasné výhľady, prekvapí výnimočná flóra a fauna. Vďaka tomu všetkému ide o ideálne miesto pre odpočinok. 

Najlepšími vstupnými miestami do tohto regiónu sú nepochybne Zawoja a Zubrzyca Górna. Začínajú tu trasy na Babiu horu (1725 m n. m.), pásmo Police a Jałowiecké pásmo. Stojí za to prejsť časť Hlavného beskydského chodníka: Mędralowa – Chata PTTK na Markowých Szczawinách – Babia hora – sedlo Krowiarki – Polica – Bystra Podhalańska. 

Aktuálne informácie a prehľad chodníkov (vrátane náučných, konských, lyžiarskych, bežeckých, cyklistických, historických) sa nachádza na stránkach Malopoľského turistického chodníka: https://malopolska.szlaki.pttk.pl/. 

Kultúra a tradície v súčasnom prevedení

Obyvatelia Podbabiohoria a Oravy radi kultivujú miestne tradície pri príležitosti rodinných, cirkevných a štátnych osláv.

V období Vianoc by sme sa mali vypraviť na „Oravské koledovanie“ do Kultúrneho centra v Jabłonke alebo do Oravského etnografického parku v Zubrzyci. Pokiaľ sa radi dívame na betlehemy, nemôžeme chýbať na vystúpení tradičných bábkových betlehemov. V tunajších betlehemoch na scéne narodenia Ježiša uvidíme nielen Máriu a Jozefa, ale tiež postavy šľachtica, horaliek, Židov drotárov, deda, kupcov a dokonca Strigu, Smrť a Diabla! Tento vzácny zvyk môžeme obdivovať napr. v Lipnici Górnej.

Vo veľkonočnom období na oravských stoloch najviac chutí „krzonówka po orawsku“ – hustá polievka s chrenovým kalom, viditeľnými kúskami klobásy, šunky a vajec, výživná a chutná, ktorá sa nachádza na zozname regionálnych potravín.

Milovníkov pastierstva iste zaujme tradičný redyk (zháňanie oviec z pastvy na horských lúkach), ktorý má v súčasnosti podobu folklórneho predstavenia. Na jar, na deň sv. Vojtecha (23. apríla) pastieri vychádzajú so stádami oviec na horské lúky, na ktorých sa ovce popasú až do dňa sv. Michala archanjela (29. septembra) – patróna pastierov. Slávnosť sprevádzajú horalské tance a spevy a magické obrady, medzi ktorými možno zmieniť pálenie ohniska (vatry) v salaši počas „robenia hluku“. Jednou z najväčších a najfarbistejších akcií spojených s redykom je Babiohorská jeseň, ktorá sa každý rok koná počas posledných septembrových dní v Zawoji.

Poslednú júlovú nedeľu sa v Zubrzyci Górnej koná Slávnosť čučoriedok. Je to nielen potešenie nášho jazýčka, ale tiež príležitosť spoznať staré remeslá, regionálne produkty poľskej a slovenskej Oravy a tance a hudbu regiónu.